Svište skončili na súťaži Družina roka na 3. mieste

OH, MÔJ BOŽE, dali sme tooo.

Celý príbeh sa začal jedného dňa, keď sa Svištíky rozhodli prihlásiť do Družiny roka. To sa ukázalo ako skvelý nápad, ktorý určite neľutujeme. Po ôsmich týždňoch plnenia online úloh sme to dotiahli až na finále do Terchovej.

Ani sa to nezdá, ale googliť niektoré zákerné otázky nebolo vôbec jednoduché. Pri šifrách sa nám až z hláv parilo. Z to do listu sme urobili väčšinu úloh, navštívili sme rôzne miesta, podnikli sme spolu super výlet, skladali sme básničky, vyrábali hrady a plnili rôzne iné výzvy. Veľa sme sa pri tom zabavili, naučili sme sa lepšie spolupracovať… a keď sme sa dozvedeli, že sme postúpili, to bola teda radosť. No a teraz späť k Terchovej…

Hneď ako sme dorazili do Terchovej, vrhla sa na nás prvá úloha. Byrokracia. Museli sme získavať rôzne  papiere a mnoho ďalších potvrdení. A pre istotu, aby to nebolo až také ľahké, nevedeli sme, v akom poradí treba kam ísť. Cieľom bolo získať doklad totožnosti, pomocou ktorého sme sa mohli dostať dnu do chaty. Po nekonečnom behaní, hľadaní a vypisovaní formulárov sme sa konečne dostali dnu. Topánky sme si dali do miestnosti (kde neskôr fakt brutálne smrdelo). Mali sme sa prezliecť do kostýmov (gróf, grófka, kňaz, bezdomovec…) a pán gróf nás pozval na hostinu.

Prišli sme do jedálne a začali nám hovoriť príbeh o grófovi a jeho zlatých dukátoch. Keď sa gróf konečne vyrozprával, mohli sme sa pustiť do hodovania. Po večeri sme sa „organizovane socializovali“, rozdelili sme sa do tímov a hrali sme rôzne hry. No a potom sme sa išli socializovať neorganizovane, našli sme si nových kamarátov (zatiaľ) a mali sme takú trošku menšiu družinovú párty (alebo aj nie až takú malú). A keď už prišiel ten správny čas, išli sme spinkať.

Ani sme nestihli oka zažmúriť, keď sa strhol veľký krik a všetci sme vybehli von. Dozvedeli sme sa, že sa stratil poklad. Keď už sme si mysleli, že nás čaká nočná hra, poslali nás spať, že vraj to dokončíme ráno. Takej Matroš sa určite uľavilo, pretože vonku vybehla veľmi naľahko a za tu chvíľku sa klepala ako osika.

Po šiestich hodinkách spánku nás opäť budil nejaký zvláštny zvuk. Tentokrát však oveľa príjemnejší hlas akordeónu. Švihom sme sa všetky obliekli na celkom zábavnú rozcvičku. Tancom sme sa rozhýbali a nakoniec sme zo seba spravili makovník, v preklade hromadné objatie. Prvá dnešná bodovaná aktivita bola Jarmok. Už len pochopiť pointu všetkým chvíľu trvalo. Nekonečné behanie po mega strmom kopci, ktorý priamo vyzýval, aby si si na ňom vyvrtla členok. Zo začiatku sme dokonca behali po dvojiciach zviazané nohami. Dalo nám to poriadne zabrať, skoro sme dušu vypľuli a parádne nás spieklo. Pripadalo nám to ako večnosť, no trvalo to len (teda až) dve hodiny.

Vrátili sme sa na chatu, ale ani sme si nevydýchli a hneď nasledoval ďalší súťažný program. Toto, našťastie, boli logické úlohy, a nie pohybové. Podľa toho sa to volalo Vedecký park. Zistili sme, že skákať cez švihadlo nám nejde XD, ale v hre ruky, nohy, hlavy… sme expertky. Tiež sa nám podarilo vyhodiť vajíčko z okna tak, aby sa nerozbilo, a aj vytvoriť zo seba čo najdlhší elektrický obvod. Samozrejme, vyzerali sme pri tom ako nemotorné gymnastky. Keď sme mali zohnať čo najviac oblečenia jednej farby, zrazu sa dalo obliecť všetko, čo sme v izbe našli. Mozgové závity nám potrápili zápalkové hlavolamy, ktoré sa iba tvárili primitívne. Zo špiliek a marshmallows sme pospájali pevnú vežu a ani Dzurkiho živelné prepady ju nepremohli. Lávovú lampu sme trošku pokazili, ale našťastie Kika dokáže perfektne odfotiť aj niečo neperfektné.

Blížil sa čas obeda, tak sme sa všetci narvali do jedálne s tým, že ideme jesť, no nie? Ale nie, ešte nás čakal pesničkový battle. Tri družiny proti trom vždy obetovali jedného, ktorý sa posadil pred oči všetkých a na striedačku s druhým musel spievať vždy inú pieseň. Neviem, odkiaľ hrabali také songy, ale fajne sme sa na tom rozbíjali.

Obed bol fakt luxusný, zeleninový šalát a restované mäso na skautskej akcii?! Wau. Mali sme polhodinovú pauzičku a ani sme sa nespamätali a opäť sme sa štverali na nejaký kopec. Tam nás čakali ďalšie súťažné stanoviská. Začali sme na pavučine a poviem vám, ak by to bol nejaký smrtiaci laser, asi by sme to neprežili. Tlak nám pri tom výrazne stúpol a neklesol ani pri hre, kde sme držali plachtu a snažili sa trafiť loptičky podľa farieb do dier. Náladičku zlepšili mini marshmallows, ktoré sme čínskymi paličkami presúvali zo strany na stranu. Za odmenu sme mohli pár spapať. Funny bolo presúvanie hula-hop skrz naše telá. Tam sme dokonca spravili rekord XD. Skúsili sme si aj streľbu zo vzduchovky a nakoniec sme sa snažili chodiť po lane. Škoda, že skvelú taktiku sme objavili chvíľu pred koncom. V dobrej náladičke sme sa vrátili na chatu.

Už počas večere nám zakázali chodiť do izieb, takže sme tušili, že sa niečo chystá. So zaviazanými očami nás zavreli do escape room-iek. Pointou bolo dostať sa von, no nie? Keďže nikto nepovedal, či sa ide na rýchlosť alebo na čas, prebalamutili sme pár úloh a snažili sa opustiť izbu čo najskôr. Pri hľadaní indícií sme však našli viac bordelu ako indícií. Podarilo sa nám uniknúť ako prvým. To však nebol koniec… mali sme nasledovať pochodové značky, ktoré nás priniesli až na Terchovskú vyhliadku. Došliapali sme tam s vyplazenými jazykmi a oni sa nás hore pýtajú, či máme ten papier. Aký papier!!?? A tak sme sa museli vrátiť kúsok späť po ceste a hľadať značku, ktorá odkazovala na skrýšu. Máme papier a opäť šprintujeme na vrch kopca. Hotovo!!! Poslednú súťažnú úlohu sme zvládli s pekne veľkým náskokom.

Ostatné družiny prichádzali už potme, asi hodinu po našom príchode. Dovtedy sme si spievali, rozprávali sa s našimi kamošmi Ježkami v pohode, hrali hry na rozhýbanie, aby sme tam nezamrzli, a keď konečne prišli aj tí poslední, ukončila sa etapa veľkým odhalením. Dostali sme nádherné tričká a potme sme sa všetci spolu pobrali na chatu. Dlho do noci sme sa ešte rozprávali s inými družinami (konkrétne Surikaty a Ježkovia v pohode), až kým nám neoťažievali viečka.

Po akom-takom spánku nás ráno opäť zobudil Korba hraním na akordeóne. Nadišiel čas pobaliť si veci. Po raňajkách nasledovalo napínavé vyhodnotenie. Pri každom umiestnení sa zdvihli ovácie a zvýšilo sa očakávanie v miestnosti. 3, 2, 1….. skončili sme TRETIE!!!! Veľmi nás to potešilo a sme na seba hrdé :). Prvá bola družina Medveďov, ktorých sme vlastne ani poriadne nespoznali, ale aj tak im blahoželáme. Rozdávali sa ceny, veeeľa sme sa fotili a všetky tie veci okolo toho. Niektorí sa už chystali na odchod, ale my sme tam ešte ostali s dvoma ďalšími družinami. Kto by radšej čakal sám niekde na lavičkách v Žiline ako v nádhernom prostredí s kamošmi? Väčšina išla na omšu a menšina sme hrali „opisuj a hádaj“.

Predsa len nadišiel čas rozlúčiť sa s Terchovou. V autobuse sme sa ešte rozprávali a vymieňali si Instagramy XD. V Žiline sme sa rozlúčili s Líškami a pokračovali sme s Ježkami a RT-čkom do vlaku. My sme mali svoje detské kupé, kde sme sa celkom dosť tlačili, ale aj tak nám bolo dobre. Počúvali sme pesničky, stalkovali ľudí, ktorí tam boli :D, písali tento článok, spali, rozprávali sme sa a vytvorili sme si družinový Instagram!! Keď naši kamaráti Ježkovia vystupovali v Spišskej, kývali sme im na rozlúčku. Práve v Spišskej si k nám prisadol ešte aj Korba (fotograf, ktorý zachytával najlepšie momenty tohto víkendu), s ktorým sme, samozrejme, kecali tiež. Ah, a sme v Košiciach.

Na toto finále fakt nikdy nezabudneme. Také spomienky, ktoré si odtiaľ odnášame, sa nedajú ani opísať. Bol to úžasný víkend, spoznali sme úžasných ľudí a náramne sme sa zabavili. A preto si to určite chceme ešte niekedy zopakovať.

S pozdravom vaše (skoro Družina roka) Svište