Betlehemské svetlo

Betlehemské svetlo je malý, skromný a svojou veľkosťou nenápadný plamienok pochádzajúci z Baziliky Narodenia Pána v Betleheme. Každoročne ho odpaľuje a do Európy prináša Dieťa svetla. Plamienok za tie viac ako tri desaťročia precestoval a zažil toho mnoho. Tento rok však bol zasa úplne iný, ale nie až tak, ako oproti tomu predošlému. Netradičný, zabalený do momentálnej neľahkej situácie a pripravený preťať nejeden gordický uzol na svojej tohtoročnej púti. Betlehemské svetlo je symbolom pokoja, nádeje, lásky… Toto posolstvo prináša každý rok, a obzvlášť v týchto neľahkých časoch pociťujeme jeho hlbší význam omnoho viac. Nebude to ľahké, no tento symbol Vianoc hodláme my skauti šíriť po celom svete aj tieto sviatky. Avšak čo najbezpečnejšie a v čo najväčšej miere bezkontaktne. Ako sa nám to podarilo? 12.12.2021. V tento magický dátum my zazvonil veľmi nemagický budík o 5:40 ráno, volajúc ma odovzdať posolstvo nádeje a pokoja spolu s Plast Slovensko – Košice k našim drahým susedom, ukrajinským skautom. Vyrážajúca posádka sa duchovne naplnená vybrala za žiarou plamienka, ktorý nám svietil už z Jánoviec až do Prešova, preto sme nemali problém trafiť k náčel-níkovi SLSK a svetlo si na fare odpáliť. Po splnení veľmi dôležitej úlohy nasledovali ešte ďalšie dôležitejšie: dostať svetlo od dverí fary k dverám auta a medzitým sa nenechať odfúknuť tajfúnom či nespadnúť pod praskajúcim ľadom kamenných chodníkov. Rozlúčili sme sa s našimi bratmi v skautskej službe a dve autá sa vybrali 2 rôznymi smermi šíriť tento nesmrteľný plamienok. Jedno auto smerovalo k našim bratom na severe- poľským skautom a auto východoslovenskej oblasti sa ako kaž-doročne postaralo, aby sa dostalo k našim priateľom na Ukrajine. Posádka v zložení zborovej vodkyne 7. zboru Mutti, pána šoféra Leta, reprezentantky peknej rovnošaty Zuzany Kalinskej a zahraničných spojok Lívie Platkovej a Lýdie Kmecovej vybrala o 11-stej hodine na cestu dlhú a náročnú, pretože zodpovednosť za nezhasnutie svetla bola v našich rukách. Pre zaistenie sme najprv odpálili svetlo skautovi v Snine, ktorý sa stal našou zálohou pre možný a pre nás veriac, že nemožný stav zhasnutia plamienka a pokračovali ďalej v ceste na slovensko-ukrajinské hranice: Ubľa. Napriek veľmi zredukovanej posádke zo slovenskej strany pre poťažujúce pandemické okolnosti sme spolu s ukrajinskými skautmi na Slovensku- Plastom spojili sily a spolu išli ukázať našu bratskosť a priateľstvo kamarátom na druhej strane rampy, ktorá nás oddeľovala ako nejaká pomyselná obrovská stena, cez ktorú sme sa mohli len pozerať. Ale ani tá nám nebránila prežiť prenádherný duchovný zážitok spojený s odovzdaním lásky, posolstva a najme vďaky, že sa môžeme hoc len pozdraviť či trochu porozprávať a popriať si krásny požehnaný čas. Vidiac s akou vďačnosťou prijali dar od Pána Boha, nám vo všetkých srdciach zapálil plamienok šťastia a radosti, že aj napriek oddeľujúcej rampe si vieme pomáhať a povzbudiť sa posolstvom betlehemského svetla. S nádychom nostalgie a smútku za pôvodnými prípravami na príchod ukrajinských skautov ku nám sme sa načerpali vierou a nádejou pre budúce návštevy a akcie, na ktoré boli obe strany s vrúcnosťou pozvané. S poci-tom dočasného odlúčenia sme sa pekne skautsky rozlúčili a nasledovali do svojich domovov. Medzitým druhá posádka v zložení oblastného vodcu Číňana, Muffiho a fotodokumentaristky Doty rozvážala i odpaľovala plamienok do dočasnej opatery skautom v Humennom, Vranove nad Topľou a Michalovciach. Úloha zabezpečiť a odovzdať tento znak Vianoc bola úspešne splnená, síce s menšími nedobrovoľnými úpravami, no nestratila na význame a dôležitosti splnenia zvereného cieľa.