Tábor 4. oddielu vĺčat v Okrúhlom
Okrúhle 2021 – Vĺčatá prežili svoj tábor tento rok bez stanov, ale s hospodárskymi a inými zvieratkami. Svoje skautské čaro napriek všetkému nestratil.
Dosnívané! Aj v týchto náročných časoch sa nám podarilo dostať do sveta bez rúšok, do okúzľujúcej prírody, do sveta, kde je všetko možné, samozrejme, v rámci možností. Napriek covidovým opatreniam sme sa rozhodli spoznávať nové krajiny, teda lepšie povedané, boli sme bludičkami vyvedení z domova, ale sme sa dostali do vytúženého sveta. Cestovali sme po rôznych štátoch a spoznávali ich, až sme sa napokon dostali späť na Slovensko a začalo sa nám tu páčiť viac.
Po príchode a ubytovaní sme sa zoznámili s okolím a so zvieratkami, ktorým sme počas svojho pobytu robili spoločnosť. Večer nás bludičky vyviedli z nášho sveta.
Do druhého táborového dňa sme sa prebudili vo Veľkej Británii, po ktorej nás prevádzali myšlienky samotného B.-P.-ho. Skúšali sme byť skautmi, schopnými prežiť v prírode a vyrovnať sa s kadejakými ťažkosťami. Maskovali sme sa, hľadali sme raneného a pokúšali sa mu pomôcť. Cvičili sme si viazanie uzlov a využili sme ich pri výrobe užitočných nástrojov.
V tretie ráno sme vkročili do krajiny sladkých raňajok, mafiánov a pizze. Buongiorno ragazzi! Nemohli sme si nezahrať mestečko Palermo či futbal. Dozvedali sme sa viac o cestovinách a iných talianskych typickostiach.
Taliansku sme sa však dlho nevenovali. Potrebovali sme seba a všetko potrebné pripraviť na dlho očakávanú udalosť. Táborááák!
Krajinu štvrtého dňa sme podľa raňajok identifikovali veľmi rýchlo. Ovsená kaša s javorovým sirupom. To môže byť jedine Severná Amerika. V krajine neobmedzených možností sme si plnili priania a túžby či sme si zahrali americký futbal. Avšak doslova najchutnejšie na Amerike boli hamburger s čipsami a hot dog.
Piaty deň nebol jednoduchý. Naladili sme sa na ruskú mentalitu. Snažili sme sa prežiť v ťažkých podmienkach. Najskôr sme však lúštili azbuku, aby sme vedeli, čo máme robiť. Vrcholom náročnosti bol sparťan race, po ktorom nikto nezostal čistý a nezostala nám ani voda na umývanie. Ale to sa nám s Johnyho pomocou podarilo vyriešiť veľmi rýchlo.
V šiesty deň sme mali na raňajky debrecínsku šunku. Áno, ocitli sme v susednej krajine, v Maďarsku. Z obavy o nedostatok vody sme si kúpele nerobili, ale využívali sme prostredie farmy na plnenie odborky. Mimochodom, odborku farmár sme si spoločnými silami vyslúžili všetci.
V predvečer nedele sme medzi sebou vrúcne privítali kňaza-skauta, ktorý nám umožnil zúčastniť sa na svätej omši.
Bibliový oddychový siedmy deň sme nenapodobnili. Dostali sme sa do Grécka, kde sa práve podľa starovekých pravidiel konali olympijské hry. Vyhotovili sme si medaily a pustili sme sa do súťaženia. Podvečer nás zradilo počasie, preto sme disciplíny nemohli dokončiť. Namiesto športovania sme deň ukončili v nami vytvorenom kine, kde bola premietaná rozprávka o hrdinoch. Tí nám ukázali, že talent je zbytočný, ak ho nevieme využiť správne a ak nespolupracujeme.
Táborový deň číslo osem bol posledným na našom putovaní. Konečne sme sa dostali do vytúženej krajiny a boli sme šťastní, že je ňou práve Slovensko. Prostredníctvom kvízu Milujem Slovensko sme si pripomenuli zaujímavé poznatky o svojej rodnej krajine.
Večer sme slávnostne ukončili tohtoročný tábor, ako inak, pri táboráku, kde sme získali diplomy, množstvo nášiviek, kde sme si schuti zaspievali, utužili priateľstvo a zapálili plameň lásky v našich srdciach. Veríme, že sa počas tábora u všetkých účastníkov láska ku skautingu ešte väčšmi roznietila.
Deviaty deň bol posledný. Bol to deň zmiešaných pocitov. Síce sme sa všetci tešili na blízkych, ale zároveň nám začínalo byť smutno za miestom, na ktorom sme sa spolu cítili dobre, a za spoločnosťou, ktorá robila dni krajšími.
P. S. Okolo Kyla Kečapu v Kýbli lieta Sršeň.
Tatiana Papcunová – Táňa
68. zbor Biele vrany Košice
Prečo tábor v chate?
Doteraz vĺčatá táborili rovnako ako skauti v podsadových stanoch. No už niekoľko rokov silneli hlasy po tom, aby sa táborilo v chate. Tak sme to v tomto covidovom roku urobili, iné nám neostávalo, nechceli sme, aby nové vedenie oddielu bolo až tak hodené do vody.
Zistili sme, že chata má významné plusy:
- bezpečnosť – počasie v posledných rokoch je v lete veľmi búrlivé. Tento rok sme registrovali tornádo na Morave, záplavy na mnohých miestach Európy i Slovenska, veľmi časté výstrahy pred búrkami a sú aj medializované prípady, kde búrky poškodili tábory a pováľali stany. V tomto smere je chata lepšou voľbou, malé deti v extrémnych prípadoch sú zraniteľnejšie ako staršie a silnejšie,
- hygiena – sú deti, ktoré sú samostatné, ale sú aj také, ktorým treba pomáhať aj v osobnej hygiene, aj pri umývaní riadu. V chate s umývadlom, normálnym WC, sprchovacím kútom a teplou vodou to ide lepšie ako v stanovom tábore,
- pocit istoty – malé deti sa v noci v neznámom prostredí boja. Aj z toho potom pramení odpor k tomu, aby sa išli večer umyť či v noci zašli na latrínu,
- zmena – ak niekto táborí od 8 rokov v stane, nestane sa mu to monotónnym, keď bude mať 13 alebo 14 rokov? Takto mali deti tábor na farme a do stanov pôjdu v dvanástich – a určite o nič neprídu,
- lepší komfort aj pre vedenie – kým je každý zdravý a svieti slnko, skautuje sa v pohode. Ťažké chvíle sa pre vedúcich začínajú vtedy, ak sú deti choré, premočené a uzimené. Starší to zvládnu lepšie, no s menšími deťmi to je trápenie pre ne aj pre vodcov.
Táborenie v chate sa nám teda osvedčilo. Dúfame, že i o rok nájdeme podobne skvelé miesto a tábor bude aspoň taký vydarený.
Ján Vinter – Johny
68. zbor Biele vrany Košice
